So zjedením poriadnej porcie mäsa či prílohy v podobe zemiakov, ryže alebo hranolčekov nemá problém asi nikto. O zelenine to však povedať nemožno. Často na ňu zabúdame, prípadne jej jeme málo a, naopak, preháňame to s ovocím. Svetová zdravotnícka organizácia pritom odporúča zjesť denne dve porcie ovocia a tri porcie zeleniny. V prepočte na váhu to znamená približne 200 až 300 g ovocia a 500 až 1 000 g zeleniny. „Keby sme to rozdelili na deň, tak na raňajky, obed a večeru po 250 g zeleniny a na desiatu a olovrant 150 g ovocia,“ vysvetľuje odborník na zdravú výživu MUDr. Peter Minárik.
Zeleninu surovú a dusenú
Na trhu je množstvo druhov zeleniny a rovnakú pestrosť treba zachovať aj na tanieri. Pri diéte vám pomôže, ak ňou nahradíte ryžu či zemiaky. V každom prípade jedzte ju radšej v surovom stave, prípadne dusenú, uvarenú alebo pripravenú na pare. Ale pozor! Hoci zo zeleniny nepriberiete, ak si na ňu pridáte majonézu či tatársku, všetko pokazíte. Existujú aj diétnejšie kulinárske zlepšenia, napríklad nízkotučný jogurt, syr, kvalitné oleje.
"Rozdiel medzi ovocím a zeleninou, ktoré bolo vypestované v štandardnom farmárskom poly a tým, ktoré bolo vypestované v organickom farmárskom poly je zásadný rozdiel. Rozdiel je v tom, že 60% herbicídov, 90% fungicídov a 30% insekticídov, ktoré sa používajú, sú karcinogénne a poškodzujú nervový systém.
Tieto pesticídy sú prítomné priamo v obchodoch a následne vo vašich nákupných košíkoch. Podľa neziskovej organizácie "Enviromental Working Group" sú niektoré kategórie ovocia a zeleniny viac nebezpečné, ako tie druhé. Zistili to na základe takmer 43.000 pesticídnych testov.
Medzi tie, ktoré obsahujú veľmi mnoho pesticídov sú: broskyne, jablká, celer, nektarinky, jahody, čerešne, hlávkový šalát, importované hrozno, hrušky, špenát, zemiaky.
Naopak, v tých istých regáloch štandardného obchodu nájdete aj také ovocie a zeleninu, ktorá je na tom omnoho lepšie: brokolica, baklažán, kel, banány, kiwi, špargľa, mrazený hrášok, mango, ananás, mrazená kukurica, avokádo, cibuľa.
Ak máte obmedzené finančné a časové možnosti, môžu byť tieto informácie pre vás veľmi užitočné. V každom prípade však môžete podporiť aj domáceho farmára, ktorý svoje ovocie a zeleninu predáva po tržniciach. S vysokou pravdepodobnosťou máte o starosti s cenou aj pesticídmi postarané."
/Vlado Zlatoš/
Na trhu je množstvo druhov zeleniny a rovnakú pestrosť treba zachovať aj na tanieri. Pri diéte vám pomôže, ak ňou nahradíte ryžu či zemiaky. V každom prípade jedzte ju radšej v surovom stave, prípadne dusenú, uvarenú alebo pripravenú na pare. Ale pozor! Hoci zo zeleniny nepriberiete, ak si na ňu pridáte majonézu či tatársku, všetko pokazíte. Existujú aj diétnejšie kulinárske zlepšenia, napríklad nízkotučný jogurt, syr, kvalitné oleje.
"Rozdiel medzi ovocím a zeleninou, ktoré bolo vypestované v štandardnom farmárskom poly a tým, ktoré bolo vypestované v organickom farmárskom poly je zásadný rozdiel. Rozdiel je v tom, že 60% herbicídov, 90% fungicídov a 30% insekticídov, ktoré sa používajú, sú karcinogénne a poškodzujú nervový systém.
Tieto pesticídy sú prítomné priamo v obchodoch a následne vo vašich nákupných košíkoch. Podľa neziskovej organizácie "Enviromental Working Group" sú niektoré kategórie ovocia a zeleniny viac nebezpečné, ako tie druhé. Zistili to na základe takmer 43.000 pesticídnych testov.
Medzi tie, ktoré obsahujú veľmi mnoho pesticídov sú: broskyne, jablká, celer, nektarinky, jahody, čerešne, hlávkový šalát, importované hrozno, hrušky, špenát, zemiaky.
Naopak, v tých istých regáloch štandardného obchodu nájdete aj také ovocie a zeleninu, ktorá je na tom omnoho lepšie: brokolica, baklažán, kel, banány, kiwi, špargľa, mrazený hrášok, mango, ananás, mrazená kukurica, avokádo, cibuľa.
Ak máte obmedzené finančné a časové možnosti, môžu byť tieto informácie pre vás veľmi užitočné. V každom prípade však môžete podporiť aj domáceho farmára, ktorý svoje ovocie a zeleninu predáva po tržniciach. S vysokou pravdepodobnosťou máte o starosti s cenou aj pesticídmi postarané."
/Vlado Zlatoš/
