Dnes je už to pre mňa priam NEUVERITEĽNÉ, ale “klasické” 12
minútovky na základnej škole boli pre mňa vyslovene trápením a nekonečne dlhým časom,
uff-uff-bleeee! :o)
…všetko to začalo na strednej škole. Mala som
atletickú postavu, výbušnú povahu, dlhé nohy, ruky až po zem, chcela som to nejak využiť. Pri našom
sídlisku boli ideálne podmienky pre beh. Často som tam chodila na dlhé
prechádzky so psom… Počas mojich vychádzok som stretávala veľa bežcov, medzi
nimi aj môjho otca…ktorý ma v jeden krásny piatkový deň vytiahol "zabehať
si". Neviem prečo som sa rozhodla že pôjdem, ale začala som behať …najprv
500 metrov, 3 km , 8 km, 10 km (akým tempom som pre
istotu už zabudla, ale marí sa mi, že šprint to nebol)…Začalo sa mi to páčiť, cítila som neopísateľnú
voľnosť, psychickú vyrovnanosť a pohodu…ale ešte neprišiel ten správny čas na
to, aby som sa začala behu serióznejšie venovať.
Keď som bola prvý krát – ako diváčka – na Košickom
Maratóne Mieru, očarila ma atmosféra, ktorú dokázali vytvoriť diváci bežcom.
Ešte viac ma ale fascinovali bežci! Netušila som, čo to obnáša pripraviť sa na
preteky a obzvlášť na takú disciplínu akou je maratón či polmaratón, ale bola
som presvedčená, že na MMM sa raz postavím na štart ako bežec, a že chcem
si vychutnať ten pocit víťazstva a šťastia po dobehnutí :o).
Prišli vysokoškolské roky, beh sa dostal do
pozadia, venovala som sa iným športovým aktivitám, aerobic, jóga, plávanie…až kým
som sa nedostala na študijný pobyt do Dánska. Zima,
depresívna škandinávska architektúra, samota, horibilné ceny, zo svojho mesačného grantu som si nemohla dovoliť taký "luxus" ako fitko či plaváreň... Pravidelný pohyb mi však nesmierne chýbal (fyzicky aj psychicky): a tak som začala seriózne trénovať, behať. Hovorí sa, že si človek potrebuje prevetrať
hlavu. A presne o to išlo aj mne. Cítiť vietor na tvári, na rukách a nohách,
tvrdú zem pod nohami. Počuť svoj dych a svoje kroky. V hlave som si robila
poriadok, začala som inak myslieť a konať, stanovila som si nový rebríček
hodnôt, nové cieľe.
Prvé preteky v rámci bratislavského
maratónu s dĺžkou 5 km som absolvovala v roku 2008. Čas som mala celkom slušný,
bola som na seba hrdá!
Ďalšie preteky boli behy na 10 km, štafety, Národný beh Devín…a! v októbri
2011 prišiel aj vysnívaný košický polmaratón :o))) Nezabudnuteľný zážitok
na celý život. Odvtedy sa mi podarilo zabehať ešte jeden polmaratón v
Bratislave a momentálne sa pripravujem v poradí na svoj 3. polmaratón v rámci
ČSOB Bratislava,
ktorý je už o necelé 2 týždne, woooooooow!!!
Mám ešte jeden nesplnený sen…odbehnúť celý maratón: zdravo a šťastne...
Moja rada pre Vás: pamätajte si, že začať nie je ťažké, ťažšie a rozhodujúce
je vydržať. ;o)
Prvá medaila
Ak sa ti tento príspevok páčil, klikni dole na "Páči sa mi to" - pomáhaš zvyšovať návštevnosť blogu. Ďakujem. :)
|
Be Fit - Be Yourself - Be Happy
Otázka do plénu: Aké sú Vaše športové začiatky?
Aha tak tu je ten zaciatok, takze sportujes cely zivot ako ja, takze uz len ten blog treba vysvetlit :-)
OdpovedaťOdstrániť:))) Ano, tu su bezecke zaciatky...pripravuje sa clanok aj o tom, ze preco, ako som zacala chodit do fitka, funkcne, silove, treningy...blog je vysvetleny pod "Ahoj" :)
OdpovedaťOdstrániť