Rastie
vo mne túžba... Poďakovať sa. Tak obyčajným, ľudským, prirodzeným
spôsobom... Tak, ako dokážem, viem a smiem. Aby bolo dobre... Aby tiež bolo
cítiť, že teraz chcem vyjadriť úprimnú vďaku. Tým ľuďom, ktorí mi
vstúpili do života a niečo ma naučili. Ale tiež stále učia. Lebo jedni
odchádzajú, aby iní smeli prísť... Asi je to všetko o zrelosti, o
vnútornom raste, o tom, že sa posúvam ďalej... Píšem stránky knihy
života vždy spolu s niekým... S tým, kto má byť práve v tom čase na
danom mieste. Teraz a tu. V mojom srdci. Alebo v duši...
Milí
Moji Čitatelia, nezabúdajte na tie najbližšie........ dnes je Deň matiek -
či už jej dáte kyticu ruží, natrháte poľné kvety alebo im len poviete,
že im ďakujete - určite sa potešia, že ste si spomenuli :)
Ak sa ti tento príspevok páčil, klikni dole na "Páči sa mi to" - pomáhaš zvyšovať návštevnosť blogu. Ďakujem. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára